Mozno to znie sarkasticky, ale toto by som sudne neriesil. Toto vyriesi priroda sama, lacnejsie a rychlejsie ako sud.
Btw zamyslela si sa, co by si dosiahla pripadnym zrusenim vecneho bremena? Vyhodis ho na ulicu? Pockas do jesene, pripadne zimy a nechas ho zmrznut? Alebo umret od hladu? Ci budes sa tvarit, ze nevidis a nepocujes, nech sa dedo plesnivy 85 rocny postara sam o seba?
Mam pocit, ze chces nieco, ale uz nevidis nasledky toho, co zakonite pride potom.
Mozes ho sotit zo schodov, sak stary ludia padaju aj sami nie? Mozes mu dat nieco do kavy, sak tak stary clovek bezne umre na zastavu srdca, mozes ho ovalit po hlave, sak sa mohol buchnut pri pade. To je to, co chces? Aby zmizol raz a navzdy a ty si mala pokoj?
Takze si to zrekapitulujme, mozes s otcom bojovat az do jeho smrti (ta pride sko, ci neskor, vyzera to podla veku, ze skor) a mat nanho nemilu spomienku, alebo potlacit svoje ego a snazit sa dozit mozno s poloblbym a s poloprotivnym dedkom v ramci spolocenskych pravidiel v maximalnej slusenosti.
Ktora moznost sa ti viacej pozdava?