nadväzujem zo svojej skúsenosti pod perforovanou čiarou, ako dôvetok:

Drobný príklad v Polichne:

https://www.noviny.sk/krimi/105517-drama-z-polichna-strelec-bol-sudom-oslobodeny

Písané síce v hotentóčtine, ale dá sa v skratke porozumieť.

Napadli strelca cigáni doma, v jeho r.d. so sekerami. Zvesil kozlicu a pálil. Zostal vo väzbe cca 6-mes. z dôvodu neprimeranej obrany, lebo po picnutí jedného z černej brikety pokračoval v streľbe do ostatných briekiet v jeho nehnuteľnosti čo mu skazilo posudok.

Ale strelec bol v konečnom rozhodnutí oslobodený s pod boľševickej obžaloby.

Zrejeme dostatok ústavy, tj. riadne oplotená, zabezpečená nehnuteľnosť je zákonmi chránená pred útočníkmi so zbraňami v rukách, ako v U.S.A.

------------------------------------------------------------

Na verejnosti je to iná situácia.

Osobne som v roku 1976 na jednu šupu holou päsťou ľavačkou zabil útočníka na Hodžovom námestí pred Sovietskou knihou, lebo ma napadol tento pracovník béusu (vodič električky) v nočných hodinách kudlou. Pri vykrytí jeho rany pravou rukou mi rozsekol šľachy na líci (zhora) dlane pravej ruky, špicou kudly mi jemne rozťal na sánke kožu než padol zoťatý, ako kuželka na chodník, ale prokuratúra trvala na mojom nepodmienečnom odsúdení. Držali ma v CPZ a väzbe tri mesiace napriek svedeckých výpovedí v môj prospech. Až odvolací súd ma definitívne oslobodil spod nepodmienečného rozsudku I. stupňového súdu.

pritom som nemal v rukách nielen zbraň, ale ani šuter, palicu či iný vražedný nástroj, ktorým by som sa bránil.

Iba som sa vracal večer z pravidelného, trojfázového tréningu bojového umenia s prepoteným kimonom v igelitke. (možno vtedy hodnoteného, ako nepriateľského, smerovaného proti boľševickým predstaviteľom zločineckej, komunistickej moci, na čo poukazovali v obžalobe OČTK).