Premlčacia lehota je v prípade občiansko-právnych vecí v prípade fyzických osôb a ich záväzkov podľa platnej legislatívy tri (3) roky, (v obchodnom práve dva roky). Jedine v prípade právoplatného uznania dlhu súdom od vykonateľnosti rozsudku, je táto premlčacia doba desaťročná.

Uznanie dlhu, prípadne iné dodatky k zmluve, nemajú právny základ k plneniu po zákonom stanovenej lehote podľa Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je explicitne daná do doby jej vymožiteľnosti, do troch rokov od času zmeškania poslednej platby.

Neviem, odkiaľ si čerpal vedomosti a znalosti, aké v dopyte uvádzaš, citujem:
"Do tří měsíců nesplaceno. (promlčecí lhuta u uznání dluhu na najemnem činí 10let)"

Jedine súd by mohol rozhodnúť o dodatočnej platnosti uznania dlhu, čo určite nespraví lebo sa drží platných zákonov, ktoré sú procesne nadradené nad internými dohodami medzi fyzickými či právnickymi osobami.