(1) Uložený trest nemožno vykonať po uplynutí premlčacej doby, ktorá je
a) dvadsať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody na doživotie,
b) pätnásť rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci desať rokov,
c) desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody najmenej na päť rokov,
d) päť rokov pri odsúdení na iný trest.

...
(3) Do premlčacej doby sa nezapočítava doba, po ktorú nebolo možné trest vykonať preto, že sa odsúdený zdržiaval v cudzine s úmyslom vyhnúť sa trestu, alebo bol na ňom vykonávaný trest odňatia slobody.