V prípade výživného sa jedná o absolútnu prioritu procesne nadradenú nad inými finančnými plneniami v každom právnom štáte. Synovi stačí k prežitiu na základe zákona hranica zákonom stanoveného minima rozpočítaná na jednu osobu žijúcu v spoločnej domácnosti v prípade, ak by mal úplnú rodinu a bol by jediným so živiteľov. Súd zaviaže rozhodnutím povinného platiť vyživovaciu povinnosť aj v tom prípade, ak by bol nezamestnaný, bez príjmu a majetku.

V prípade vyhýbania sa plneniu vyživovacej povinnosti viac, ako dva mesiace, sa jedná o trestný čin. (Vychcanci, ktorí preukážu súdu skutočnosť, že stratili zamestnanie ale zároveň plnia súdom uloženú povinnosť, sporadicky, max.raz za tri mesiace preukážu smiešnu sumu napríklad do výšky 100.-Kč, sa drzo vyhýbajhú obvineniu a trestnému stíhaniu z dôvodu právnej formulácie; "nemal úmysel", nemaril súdne rozhodnutie snažil sa sporadicky platiť, ale iba podľa schopností a finančných možností....).

Proti rozsudku prvostupňového súdu je možné podať odvolanie.
Zaujatosť sudcu s jeho vylúčením z prejednávania veci v zmysle O.s.p. nemá opodstatnenie. Návrh by súd uznesením zamietol.