Dedictvi

Domu se dědictví vůbec netýká.

Jak napsal Wikan. Chtít může... To je asi tak všechno co může dělat.

Rozlišuj pojem "přepsala". Ak to bol dar s prepisom v návrhu na vklad do katastra so zápisom do LV, mohla by napadnúť blízka osoba v I. rade darovaciu zmluvu na súde pre zdravotný stav babičky (poručiteľky).

Ak to bola iba závet (testament) spísaná pred úradnou osobou, tak sa dedí aj-aj, tj. aj na základe závete, ale aj na základe priameho dedičstva. (Ochrana pred absolútnym vydedením priamych potomkov v I. rade, ktorá sa uplatňuje len v našom kontinentálnom, rímskom práve na rozdiel od anglosaského práva, ktorého prvky sa začínajú aj u nás akosi postupne prelínať. Hlavne v obchodnom práve ľudovodemokratickej lúzy a tiež tr.práve pod pojmom, tri krát a dosť, doživotie za tri recipročné tr.činy spáchané v určitej lehote. "Čo sa babe chcelo, to sa babe snilo").

Vycházej z obsahu dotazu a nevymýšlej fikce.

ak bol dom darovaný a prepísaný za života babičky a babička nebola v tom čase kvôli zákonným dôvodom úplne zbavená svojprávnosti,alebo obmedzená na výkone právnych úkonov,darovaný dom je obvykle vyňatý z dedičského konania a nieje predmetom,ktorý sa bude deliť medzi právoplatných dedičov,darovacu zmluvu je možné napadnúť,ale pokial neexistujú nejaké vážne dôvody,súd sa tým nebude nejako bližšie zaoberať,právoplatne darovaný majetok je proste mimo nejakého dedičského konania,aj keby ho niektorá zo zúčastnených a zainteresovaných strán dala do súpisu majetku pozostalej,ktorý by sa predložil pri dedičskom konaní,už je defakto vo vlastníctve inej osoby než babičky,takže za normálnych okolností dôvod na nejaké dodatočné delenie medzi pozostalých po smrti babičky prestal existovať a v podstate ani neexistuje žiadna zákonná povinnosť,ktorá by nútila obdarovaného nejak dodatočne nejakým spôsobom odškodňovať ostatných po smrti darcu................iná situácia by vznikla,keby darovanie domu vnučke bolo zapísané len v záveti,vydediť je možné právoplatných dedičov len v podstate v dvoch prípadoch,a to pokial by niektorý z potencionálnych dedičov bol právoplatne odsúdený za trestný čin,alebo niektorý z potenciálnych dedičov nejavil žiaden záujem o osobu babičky po dobu minimálne 10 rokov,vtedy by bolo možné uviesť v záveti tieto skutočnosti a dom alebo aj celý majetok by bolo možné právoplatne odkázať konkrétnej vybranej osobe alebo osobám a niekoho z dedenia vynechať aj výlučne len závetom.....

Nejlépe odpoví na místně příslušném Katastrálním úřadě - požádej o výpis listu vlastnictví. Na něm bude uvedeno, kdo je majitelem (eventuálně jaké poměrné části) nemovitosti. Pokud je vnučka vlastníkem 100 % nemovitosti, tak se jí nějaké dědické řízení netýká, a matka vnučky má smolíka (a pokud tam i bydlí, tak po ní vnučka klidně může chtít nájemné ), pokud vlastní nějakou poměrnou část, tak se dědictví bude týkat jen toho zbytku do 100 %. I kdyby někdo dal pořadavek na vypořádání dědictví nemovitosti, tak to notář shodí ze stolu ve chvíli, kdy ten výpis LV z katastru uvidí, protože mu bude jasné, že vlastník je jiný, než zesnulý, proto nemůže nemovitost zahrnout do dědictví (když mi umře brácha, tak ségra taky nebude dědit moje auto, ale jen část toho bratrova).

Jestli je v katastru nemovitostí jako majitelka uvedena vnučka a nikdo jiný,tak je to jasné. I pokud je tam věcné břemeno,tak to na vlastnictví nic nemění.