To sa dosť dobre v prípade bezpodielového spoluvlastníctva v prípade opravy nehnuteľného, ale aj nákupy hnuteľného majetku pevne zabudovaného do chalupy, nedá segregovať.

Súd by to mohol, ale nemusel brať, ako dôkaz pri delení majetku. Dokonca ak manželka počas obdobia trvania manželstva alebo pred manželstvom nepracuje, nemá, nemala nikdy žiaden príjem, stáva sa pri rozvode ideálnou spoluvlastníčkou polovice z majetku nadobudnutého počas manželstva. (Súdy vec berú tak, že sa starala o spoločnú domácnosť, prípadne rodila na svet batoľatá svojmu manželovi).

Napríklad ak by si za darované šušne (overenou zmluvou o darovaní pred notárom a spol.), kúpil konkrétnu hnuteľnú vec do bezpodielového majetku, ťažko by si pri rozvode dokazoval, že darované financie boli echt použité na nákup tej-ktorej konkrétnej hnuteľnej veci z darovaných chechtákov od rodičov.

Ideálne by bolo, ak by rodičia vrazili cestou registrovanej spoločnosti určitú sumu na opravu nehnuteľnosti na riadne vystavenú a zúčtovanú faktúru na ich meno, adresu a nacionálie a túto faktúru by ti spolu s darovacou zmluvou doložili, ako zveľadenie spoločného majetku alebo ju použili na nákup hnuteľných vecí (vozidla, opravy strechy, fasády, plotu, brány apod.). Tam by bola vec istá v prípade daru, ako facka.